Žiakov 1., 2. a 3. ročníka štúdia sprevádzali po bývalom koncentračnom tábore sprievodkyne, ktoré im vysvetľovali ako tam kedysi ľudia pracovali, žili a trápili sa. Počas prehliadky prešli celým táborom Auschwitz I, videli nemocnicu, baraky, v ktorých žili väzni alebo do nich chodili len spať, pretože ich čas počas dňa predstavovala práca. Súčasťou prehliadky boli zachovalé reálne exponáty kufrov, topánok, kuchynských pomôcok a aj vlasov väzňov.
Dozvedeli sa, že po príchode do táborov všetkých, ktorí tam prišli ostrihali a oholili, väčšinou tupou žiletkou, odvšivalili a dostali väzenský odev. Odevy väzňom dávali rôzne, často mali veľké alebo naopak krátke pruhované pyžamá, bolo im pridelené číslo a odvtedy sa ich meno už viac nepoužívalo.
V Osvienčime zahynulo takmer 1,5 milióna ľudí v plynových komorách, na následky hladu alebo ťažkej práce. Na masové zabíjanie sa používali plynové komory, tie však vyzerali ako sprchy. Ľudí do táborov vozili vlakom. Často v nákladných vagónoch, do ktorých sa natlačilo aj 70 ľudí, cestovali v neľudských podmienkach bez tepla, jedla i základných ľudských potrieb. Mnohokrát cestovali aj dva či viac dní, niektorí cestu vlakom neprežili. Po príchode do tábora čakali na rampe esesáci. Na rampe prebiehala selekcia na tých, ktorí môžu pracovať alebo tých, ktorí idú rovno na smrť. Deti, ženy, starí či imobilní mali osud dopredu napísaný, esesáci ich videli ako príťaž. Často stál na rampe aj lekár, ktorý si vyberal zaujímavých ľudí a mnohokrát deti na svoje nehumánne pokusy, najznámejší svojou krutosťou a experimentmi bol Josef Mengele.
Žiaci navštívili aj rómske múzeum, kde pochopili akú veľkú históriu majú práve Rómovia a že každý Róm by mal túto históriu poznať.
Na druhý deň ráno išli do ďalšieho koncentračného tábora z názvom Auschwitz II - Birkenau. Birkenau bol oveľa väčším koncentračným táborom, nachádzal sa v susednej obci Brezinka. Odhaduje sa, že v ňom počas vojny zahynulo 1,5 milióna ľudí. Väzni trpeli nedostatkom vody, mali katastrofálne podmienky na život. Ľudia, ktorí sa dostali do tábora Birkenau
boli už odpísaní na smrť, v areáli sa nachádzalo 5 plynových komôr.
Napriek tomu, že žiaci navštevovali v rámci exkurzie miesta, ktoré boli plné smútku a zlých spomienok, veľa ich to naučilo a pomohlo im to pochopiť, aké veľké bolo utrpenie ľudí, ktorí sa ocitli v koncentračnom tábore.